Tesne pred sviatkami som mal pocit, že treba niečo aktuálne. Tak som vyskúšal a upravil recept na biely koláč a pletenec.
V oboch prípadoch som zaangažoval kvások, ale hlavne pomer celozrnnej a bielej múky. Obe recepty sú len z bielej múky – dvojnulky. Ostatné prísady som v zásade dodržal.
Keďže celozrnná múka (resp. zmes celozrnnej a bielej) saje inak ako čistá trochu som upravil (podľa potreby) tekuté zložky. Celozrnná zložka zrýchľuje kvasenie (mám to odkukané z vlastnej tvorby) ale to sa dá čiastočne regulovať teplotou.
Po vykvasení cesta som pletenec dal finálne kvasiť do ošatky, to ale nevyzeralo po vyklopení dobre – celkom sa spojili jednotlivé pramene a ostal len vzor ošatky. Cesto bolo však natoľko tuhé a pevné, že som ju celkom v pohode otočil. Bol som trochu v obave, lebo to cesto skoro vôbec nevyrástlo (oproti koláču). Po upečení sa moje chmáry celkom rozplynuli a vyhukla ako by bola napojená na kompresor . Vo výsledku ozaj ľahká . Hrozienka pri strojovom miesení „vystupovali za jazdy z cesta“ , trošku múky ich presvedčilo ostať súčasťou deja. Zvyšné bielko poslúžilo ako lep na makový posyp
Biely koláč (hneď úvodom odseku treba bez mučenia priznať, že celozrnná zložka má veľký vplyv na označenie biely), bol jednoduchší príbeh. Už miesenie naznačilo, že sa dielo zadarí. Jemné, hebké, príjemné v ruke. Samozrejme už rozkvas naznačoval že produkt asi nebude mať prívlastok biely. Trochu som si precvičil deskriptívu, v recepte bolo že spletieme 4 pramene – tu mám ešte rezervy, ale keďže finálny vizuál nebol úplne prvoradý tak som to dajako pouzlil. Pri finálnom kvasení som sa bál, že zdrhnú z chlebovej formy, ale včas si to rozmysleli. Pred pečením ešte postrašiť bielkom a spokojnosť.
Ešte tematicky aktualizovaný skoro reklamný záber
a po reakcii ochutnávačov budú zaradené do bežného portfólia.