Cukor, vyhľadávaný aj zatracovaný.
V tabuľke som zaznamenal nutričné hodnoty (z obalov obchodných balení) rôznych druhov cukru a medu.
Z uvedených údajov možno vyvodiť pár záverov.
Z pohľadu energetického obsahu je užívanie rôznych cukrov v podstate porovnateľné (drobné odchýlky sú najpravdepodobnejšie spôsobené jednak zložením prírodnej suroviny, ako aj chyby stanovenia jednotlivého parametru). Med má menej energie ako aj množstvo cukru pre obsah zbytkovej vody, ktorú ak by sme nebrali do úvahy, výsledky by boli asi obdobné ako u cukrov.
Z toho teda vyplýva, že na energetický príjem nemá významný vplyv druh ani pôvod cukru. Pri snahe o menší príjem energie tak nie je podstatné aký cukor, ale koľko ho spotrebujeme.
Práškový cukor sa využíva hlavne v pekárstve, tak tam obsah pridaného škrobu (na zníženie hygroskopickej vlastnosti) nepredstavuje problém.
Iný pohľad sú senzorické vlastnosti nerafinovaných, hlavne trstinových cukrov, ako aj obsah stopových prvkov a enzýmov v prírodných medoch. Z tohto hľadiska prináša prechod z rafinovaného repného cukru na inú alternatívu isté zdravotné benefity (určite ľudia s diabetickými a onko problémami by sa mali zamerať okrem redukcie množstva energeticky rýchlo prístupnej stravy aj na menej upravené potraviny s obsahom biologicky aktívnych látok).
Trochu ma zaujal obsah bielkovín v kokosovom cukre, ale pre cenu a bežnú dostupnosť v našich končinách ostane asi skôr rarita ako bežné sladidlo.
Samostatnou kapitolou je využitie tzv. umelých sladidiel. Tu si treba uvedomiť fakt, že cukor je v prvom rade jedným z palív nášho tela, preto máme hlad a preto máme na sladké chuť. Ak telo dostane informáciu, že sme prijali niečo sladké, pripraví trávenie na príjem cukru a ak ho nedostane, vyprovokuje ešte väčšiu chuť na sladké. Rozoberať vedľajšie nepriaznivé dôsledky synteticky vyrábaných sladidiel nie je zmyslom tohto príspevku.