Určite nie som prvý na svete, čo skombinoval lístkové a kváskové cesto v jednom pekárskom výrobku. Mal som ideu na menšie pečivko „ku kafé“. Niečo jednoduché, (v prípade úspechu ľahko zapamätateľné a opakovateľné) menšie, také jednohubky. Apráve to bolo iniciátorom – ostalo mi jedno cesto z balíka lístkového, ktoré padlo na také jednohubky na nejakú oslavu. A tiež časť kváskového, z ktorého robievam sladké závinky. Z oboch ani nie na plech, spolu však… tak akurát, ako sa ukázalo.
Najprv zraz surovín, voľba padla na sladké drvené orechy, v čom som plánoval vyváľať tie výtvory.
Najprv som vyvaľkal (ma z inej odbornej praxe napadol termín zvalcoval, ale v tejto disciplíne sa to asi úplne nehodí) obe cestá do cca rovnakého tvaru a následne ich po navlhčení spojil.
Bol som prekvapený, že celkom spolupracovali, hlavne kváskové (moja škola sa nezaprie 🙂 ). Potom som proces vyváľania logicky zamenil za zavalcovanie – už keď bolo technologické zariadenie v činnosti.
Následne som to „súcestie“ zroloval a nakrájal na veľa skoro identických kúskov. Detail „na reze“ celkom ukazuje do ktorého cesta sa orechové kúsky zahĺbili viac (boli to asi hĺbavé orechy).
Následne presun tej armády na plech, pripravil som aj druhú rotu s čoko-orechovým podmazom. Potom do wellness (kysiareň) a suchej sauny (pec).
Po vychladnutí ešte návšteva dvorného fotografa a detailný pohľad v reze (ako vyštudovaný strojár to ani inak skúmať nemôžem)
.
Záverom zopár zistení – cestá sa spojili (hlavne vďaka kvasnému procesu a navlhčeniu) bez problému. Textúra cesta ma mierne sklamala, lístkové cesto lístkovalo oveľa menej ako som čakal. Na chuť a štruktúru mali vplyv obe cestá a bolo to tak ako som čakal – dobrá kombinácia krehkého aj vláčneho. A kombinácia s orechmi tiež nie je zlá. Prácnosť nie je náročná, tak možno ešte niekedy to zopakujem.
Proste taká malá a milá blbôstka ku káve